Ešte začiatkom roka sa riaditeľ slovenskej firmy Decodom vyjadril, že pre koronu nie je záujem o jeho nábytok a že firma bude zrušená. Nestalo sa tak. Po roku sme svedkami rastu životaschopnej firmy.

Ako sa z potápajúceho sa Titanicu stal úspešný start-up?

V časoch pred koronou sa Decodom zameriaval na predaj nábytku. Po nástupe korony sa trh obrátil proti firme.

"Načo kupovať nábytok, keď k nám návštevy domov aj tak nechodia?" pýta sa Mária, ktorú sme stretli na sídlisku v Topoľčanoch.

Vlastniť nábytok z Decodomu bola ešte nedávno v Topoľčanoch spoločenská prestíž. Pochváliť sa pred návštevou cifrovaným barokovým lustrom, alebo repasovanou komodou zo zberných surovín, bolo uznávané ako lokálpatriotizmus áčkovej ligy.

"Starému je jedno, či sa pozvracia na stôl od Decodomu, alebo na dlážku z Hornbachu. Ja nepotrebujem veľa, prespím aj na matraci." skromne konštatuje pani Mária.

Nápad zachrániť Decodom zmenou sortimentu prišiel po tom, čo noviny začali uverejňovať správy o potrebe domáceho násilia počas lockdownu.

"Vtedy som to pochopil. Keďže návštevy k nám domov už nechodia, musíme svoje rodiny reprezentovať na ulici. Čím farebnejšia žena ráno vyjde z baráku, tým väčšie uznanie muž získa. Naše produkty by mali tradičnej rodine pomôcť dosiahnuť vytúžený cieľ. Ešte v tú noc som sa s nadšením pustil do návrhu a testovania mučidiel." popisuje vznik úspechu riaditeľ Vlado Šálek.

Decodom predáva mučidlá na rôzne príležitosti, od bežných až po slávnostné.

Hitom jesene sa stala vystrelovacia boxerská ruka v šatníku, varecha s tŕňmi na rúčke, klzký koberec, samozatváracia skrinka s hydraulickým prítlakom a ostrie na záchodovom sedáku.

Zákazníci, ktorí si priplatia elektronického pomocníka, majú zaručené, že nábytok rozpozná či sa ho dotýka muž alebo žena.

Kým švédska IKEA s hanbou krachuje, Decodom hrdo zastupuje slovenskú podnikateľskú dravosť.